Čím je vonku chladnejšie a nepríjemnejšie, tým pohodlnejšie sa cítime v teplej miestnosti.
Pohár punču, grogu alebo vareného vína večerom zahreje príjemne telo aj dušu.
Jednoducho vymknite zimný chlad.
Päť druhov prísad
Aj keby mnohí mohli nadobudnúť dojem, vzhľadom na nadmernú konzumáciu, aj tak nemá punč napriek jeho zlopovestnému efektu nič spoločné s anglickým výrazom „punch“ – rana päsťou alebo frčka do nosa. Ide to u indický výraz „pandscha“ – po slovensky niečo také ako „päť“. Pretože presne z toľkých zložiek sa skladá tradičný punč: voda, čaj, arak (ryžový destilát), citrónová šťava a cukor.
Nápoj, ktorého názov pochádza zo 17. storočia, by mal obsahovať teda iba týchto 5 pochúťok – arak, citrón, cukor, čaj a korenie.
Ako čierny čaj sa hodí napríklad assam. Ak nie je inak udané, malo by sa rátať s 12 g – čo je asi 2 polievkové lyžice – čaju na liter vody.
Dôležité je, aby sa punč servíroval síce horúci, ale nie prevarený. Takto totiž stratí dosť zo svojej vône a chuti.
Okrem toho by mali byť poháre, v ktorých sa bude punč servírovať, nahriate, aby punč po naliatí do pohárov nevychladol, aj keď niektoré punče chutia dobre aj studené.
Anglickí námorníci v službách Východoindickej spoločnosti priviezli tento exkluzívny nápoj z Východnej Indie. Medzičasom sa nemusí na výrobu punču používať len arak, ale aj rum.
Apropo rum
Pôvod slova nie je jednoznačne vysvetlený. Môže to pochádzať z latinského saccharum (cukrová trstina) alebo z anglického rumbustion (= nepokoj súvisiaci s alkoholom). Tiež je možné, že má pôvod zo slova Brum, nápoj, ktorý sa už viac ako tisíc rokov pije v Malajzii alebo zo slova rummer (= veľký pohár na pitie, z ktorého holandskí námorníci pili rum).
Prvá písomná zmienka o rume pochádza z roku 1654: najvyšší súd v Connecticute rozhodol o zabavení vysokopercentého nápoja z Barbadosu, vo všeobecnosti volaného rum, dilldevil a podobne. V 17. storočí sa značne zvýšil dopyt po cukre v Európe, preto bolo nevyhnutné zvýšenie pestovania cukrovej trstiny aj na karibských ostrovoch. Kolonizátori síce zakázali vývoz alkoholu (=rumu), ale lokálny vojaci mali povolené ho predávať, tak sa dostal rum do obehu.
Niektorí z najlepších druhov rumov pochádzajú z Martiniku. Odtiaľto pochádza biely „rhum agricole“ (z čerstvej šťavy z trstinového cukru a skladovaný v nerezových nádržiach) ako aj tmavý „rhum vieux“ – rum, ktorý zreje rôzne dlho v dubových sudoch. Okrem toho existuje ešte aj Millésimé, alebo Hors d´Age, zmes roôznych druhov rumu. Trés vieux je rum, ktorý dozrieva 10 – 15 rokov.
Old Grog
3. júla 1970 prišlo k historickému medzníku v dejinách Royal Navy. Po 200 rokoch bol oficiálne zrušený denný prídel rumu. Vo vyhlásení British Royal Navy z roku 1687 bolo poznamenané, že každý námorník má nárok na 1 pintu rumu (asi 0,5 litra, neskôr bolo množstvo zredukované na ¼ pinty). Ale už v roku 1740 admirál Edward Veron nechal piť svojich vojakov tento nápoj z Karibiku už len zriedený s horúcou vodou. Spôsobila to nedisciplinovanosť spojená s opilstvom. Keďže veliteľ často nosil teplý plášť grogram (hrubá tkanina z hodvábu a vlny), začali nazývať tento nápoj ako grog. Keď toho niekto veľa vypil, bol jednoducho omámený groggy – vyčerpaný, slovo, ktoré ešte aj dnes vyjadruje pocit vyčerpania.
Základný recept na grog
Grog sa servíruje v špeciálnych grogových pohároch, do ktorého sa vloží sklenená palička alebo lyžička, aby pohár nepraskol pri nalievaní horúcej vody. Pohár sa naplní do 2/3 vriacou vodou alebo čajom a zaleje sa 4 dcl rumu. 2 až 3 kocky cukru dodajú nápoju potrebnú sladkosť. Namiesto rumu sa používa dnes aj gin, arak alebo vínovica. A už stačí pridať iba citrónovú alebo limetkovú šťavu a grog je hotový.
Varené víno
Aj u vareného vína dodáva rum nápoju zahrievací efekt. Tento horúci nápoj na základe červeného vína, so zimnými koreninami ako škorica, koriander alebo klinček, patrí tiež k obľúbeným zimným nápojom.
Ale aj tieto nápoje na zahriatie, či už je to grog, varené víno, by sa mali užívať s mierou.
