Síce obyčajné jedlo, kedysi chudobných ľudí, ale aj tak veľmi chutné a pre zmenu môže byť obed niekedy aj bez mäsa. A kto bez mäsa nemôže byť, pridá si k cibuľke na drobno nakrájanú slaninku.
Keď nám zostanú uvarené cestoviny k druhému dňu, robím svoju špecialitu, cestoviny na vajíčku a zbytok tam pridávam podľa toho, čo nájdem v chladničke. Dnes sme tam mali nakrájanú slaninku a debrecínku, tak som využil všetko :-).
V jednej knihe som sa dočítal, ako vznikol recept na granatiersky pochod. Vraj v čase napoleonských vojen, keď sa rakúskej armáde minuli zásoby potravín. Zostali im len cestoviny a zemiaky a vojenský kuchár z nich vyčaroval spolu s cibuľou, mletou paprikou jednoduchý, lacný a zároveň chutný recept. A máme ho radi aj my doma.
Moje obľúbené jedlo, ktoré som sa naučil od známeho, taliana, je ľahké ale pritom sýte.
Máme doma radi túto polievku, aj keď teda deťom musíme zeleninu z taniera vyťahovať, ale aspoň je v polievke vyvarená.
Z roboty chodíme často na obedy do reštaurácie, kde varia vynikajúce cestoviny. Tak som raz vyskúšala napodobniť to, čo varia oni. Neviem síce, či tam dávajú tie isté ingrediencie, ale chuťovo boli podobné.
Toto je recept, ktorý som si odkukal od mojej mamy. Robievala to vždy, keď nám zostalo napríklad pečené mäso z predchádzajúceho dňa.
Nemala som čas na dlhé varenie, tak som sa nechala inšpirovať internetom a vlastnou chladničkou a vyšiel z toho celkom chutný a rýchly obed.