Zabudla som po práci kúpiť mäso, teda nestihla som zabehnúť do obchodu. Doma som potom musela vymýšľať, čo urobiť na večeru z toho, čo máme doma, ešte šťastie, že baby majú radi zeleninu.
Zostalo nám z víkendu trochu mäsa, z ktorého sme robili rezne, a už sa to nikomu nechcelo vysmážať, tak deti vybrali, že bude rizoto a že to sami urobia, tak s mojou malou pomocou pripravili takúto dobrú večeru.
Túto polievku som sa naučila variť v Nemecku, keď som tam robila au-pairku. Je trochu iná, ako tú, čo som poznala z domu, ale zachutila mi a keď si spomeniem, raz za čas ju pripravím. Je to taký nemecký eintopf.
Dcéra sa zase dnes realizovala v kuchyni a keďže veľa mäsa nemusí, tak aj jej obed bol bez mäsa, nahradila ho sójovým granulátom.
Manžel si rozkázal k obedu fazuľovú polievku a ja som si spomenula na starý recept mojej babky, ktorý som ako dieťa mala veľmi rada a odkedy babka zomrela, som ho nejedla. Dostala som naň strašnú chuť a rozmýšľanie, čo k obedu bolo vyriešené.
Manželka ma poprosila, aby som jej pripravil k večeri niečo bez mäsa, lebo nestíhala. Tak som popozeral staré kuchárske knihy a našiel zaujímavý recept s mäsom, ktorý som si upravil podľa želania manželky a podľa toho, čo som našiel v chladničke.
Tento rok sme ešte neboli na hubách, tak už mám abstinenčné príznaky, aj mi chýbajú hubové jedlá, ale z takých lesných a nie kúpených v obchode, tak som si aspoň uvarila polievku s hubovým korením z minulého roku. Obyčajne robievam takúto zeleninovú polievku aj s troškou čerstvých húb.
Takúto polievku robievame často k nedeľnému obedu. Čím sa táto polievka dlhšie varí, tým je silnejšia, my ju ale dlho nevaríme, tak hodinu, hodinu a pol, nemáme ju radi moc silnú.
Aj keď je nedeľa, deti si rozkázali polievku s vajíčkami a nie tradičnú nedeľnú polievku, teda nejaký vývar, kurací alebo hovädzí, ako tradične mávame.