Túto polievku som sa naučila variť v Nemecku, keď som tam robila au-pairku. Je trochu iná, ako tú, čo som poznala z domu, ale zachutila mi a keď si spomeniem, raz za čas ju pripravím. Je to taký nemecký eintopf.
Manžel si rozkázal k obedu fazuľovú polievku a ja som si spomenula na starý recept mojej babky, ktorý som ako dieťa mala veľmi rada a odkedy babka zomrela, som ho nejedla. Dostala som naň strašnú chuť a rozmýšľanie, čo k obedu bolo vyriešené.
Keď som už dlho nemala tofu k obedu, lebo som v poslednej dobe varila len mäso, mala som už absťáky, tak som si dnes k večeri urobila tofu s troškou čili…
A zas klasika po dlhšej dobe. Síce tento recept je náročnejší na čas, kvôli použitiu suchej fazule, ale kto sa ponáhľa, môže namiesto suchej fazule použiť z konzervy (minimálne 2 konzervy) a obed je uvarený do pol hodiny.
Máme doma radi strukoviny, cícer som ešte nikdy nerobila, tak som ho chcela vyskúšať, či bude mať aj toto u nás úspech, a malo, tak zaraďujem do jedálnička už aj cícer .
Máme doma radi chilli con carne, ale keďže sme mleté mäso doma nemali, ale zato manželka pokúpila balenia tofu, tak sme vyskúšali inú verziu, vhodnú aj pre vegetariánov, a to mäso tam vôbec nechýbalo.
Už som nevedela, čo navariť, tak som si spojila dve obľúbené polievky mojich detí a keďže som použila červenú šošovicu, ktorá sa rozvarí, tak som nemusela polievku ani zahusťovať.
Zase po dlhšom čase vyhrala u nás v kuchyni klasika, ale keďže som nemala namočenú šošovicu, tak som recept trochu upravila a použila šošovicu z konzervy, obed bol navarený rýchlejšie a chuť bola rovnako vynikajúca.